Pandémia a s ňou súvisiace masívne prerušenia vyučovania ešte viac odkryli nedostatky vo vzdelávaní. Najmä schopnosť žiakov sa učiť samostatne. Výpadky v prítomnosti žiakov v dôsledku pandemickej situácie obmedzili pedagógom a školám dve hlavné mantry – distribúciu faktov na klasickom vyučovaní a priestor na pravidelné formálne hodnotenie. Niektoré školy sa prispôsobili týmto zmenám po technickej stránke lepšie ako ostatné, keď zabezpečili kvalitné dištančné vzdelávanie a fyzický obeh študijných materiálov. No ani to nemusí stačiť.
Neefektívne už pred pandémiou
My, ako krajina, sme totiž mali problém s nedostatočnou efektivitou vyučovania, ktorá sa pravidelne prejavovala v externých meraniach, už pred pandémiou. Ak tieto problémy v efektivite vzdelávania a výpadky vyučovania sčítame, reálne hrozí, že dopady pocítia vysoké školy, zamestnávatelia a v konečnom dôsledku aj ich samotní zákazníci. Dopady nemusia byť dramatické. Ale musíme dramaticky zmeniť prístup škôl ku vzdelávaniu a začať viac s posilňovaním zručností žiakov a študentov pre 21. storočie. V rukách to majú školy a ich učitelia, prípadne odborní zamestnanci. A to nielen očakávaním zmeny myslenia na celoštátnej úrovni, ale najmä aktivitou na každej konkrétnej škole.
Na dávanie rýb žiakom do ruky nezostáva čas, musíme ich učiť ryby chytať
Vedomosti sú dôležité, ale nemôžu byť to jediné, čo žiak dostane. Viac nás v živote živia zručnosti ako vedomosti. Prístup založený na nadobúdaní vedomostí a posilňovanie zručností nemá vzájomne pôsobiť ako konkurencia, či alternatíva. Školy majú možnosť vytvoriť vyvážene priestor pre obe zamerania. Samozrejme je ideálne, keď je učenie a posilňovanie zručností vzájomnou neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania a účelne sa dopĺňajú. K tomu, je potrebné mať dobré a použiteľné nástroje, ktoré to učiteľom a školám umožnia. Dôležité je tiež vlastniť metódy merania efektivity, ktoré nám na konci určitých cyklov a aktivít povedia, či sa to deje v požadovanej miere. A ak nie, v čom tkvejú príčiny. Lenže ako vieme aké majú žiaci zručnosti, keď ich nemeriame?
Vieme ako správne žiaci počítajú, nevieme či vedia analyzovať
Je paradoxom, že dnes síce porovnávame úroveň žiakov v matematike, v čítaní s porozumením a jazykoch, ale nemáme reálnu predstavu o tom, do akej miery sú žiaci motivovaní. Ako dokážu pracovať pod stresom, do akej miery sú tvoriví a aká je ich úroveň analytického, či kritického myslenia. To, že žiak nevypočítal príklad v testovaní je dôsledok nezrozumiteľného zadania, chyby v porozumení textu, v strese z obmedzeného času, či v chybe pri výpočte? Nevieme. My len vieme, že žiak príklad nevypočítal a 10 jeho spolužiakov tiež… A to nemôže stačiť.
Priestor je v ŠKVP, riešenia v komplexnom prístupe
Každá škola si môže prostredníctvom školského vzdelávacieho programu hľadať vlastnú cestu. K dispozícií sú voliteľné hodiny a školský vzdelávací program, v ktorom je možné miesto pre aktívny rozvoj kľúčových kompetencií potrebných pre 21. storočie vytvoriť. Riešení pre školy je viac, mnohé sú zapojené v rôznych programoch. Jedným z riešení pre školu môže byť komplexný model metódy Accelium. Táto svetovo osvedčená metóda spája vzdelávanie, hru, storytelling a aktívne „cibrenie“ zručností. A čo je najdôležitejšie – má vytvorený systém testovania zručností s výstupom, ktorý dáva učiteľovi, rodičovi a žiakovi hodnotný obraz o úrovni kompetencií žiaka.
Diskusia o sebe
Na rozdiel od klasického testovania a porovnávania, nie je cieľom testovania cez Accelium len popísať a porovnať žiaka s ostatnými, ale je cieľom viesť diskusiu s dieťaťom a študentom o jeho danostiach a slabších stránkach, ktoré ho sprevádzajú jeho vzdelávaním. Vďaka výsledkom za triedu, sa môže tento nástroj stať pre učiteľa cenným nástrojom pre nastavenie skupinovej práce a vzájomnej dynamiky vzdelávania v triede. Ak napríklad učiteľ zistí, že Milan má výbornú analytickú schopnosť a Andrej zas dobré skóre v myslení pod stresom, môže z nich byť dvojica, ktorá sa bude vo vzdelávacích projektoch vzájomne podporovať a spolu dosiahnu lepšie výsledky. Naopak, ak u Janky učiteľ zistí, že má veľmi nízke skóre v práci pod tlakom, môže ju orientovať skôr na činnosti, ktoré si nevyžadujú okamžité rozhodovanie. A tým jej môže dopriať úspech, ktorý doteraz nemala.
Či už sa školy rozhodnú zlepšiť kľúčové kompetencie svojich žiakov prostredníctvom metódy Accelium, alebo prostredníctvom iných metód a programov, potrebné je nezmeškať vlak a začať čo najskôr. Čas, ktorý škola so žiakom má k dispozícii, je obmedzený. Dňom, školským rokom aj stupňom vzdelania. Prílišná orientácia na výsledky v „školských“ zručnostiach môže krátkodobo škole aj žiakovi pomôcť vytvoriť lepšie známky, či získať body v celoštátnom testovaní, ale „ryby ho chytať“ nenaučí.
Dajte žiakom viac. Vráti sa to v čase, keď sa vaši žiaci stanú vašimi čašníkmi, bankármi, lekármi, či učiteľmi vašich detí a vnúčat… Vzdelávajme pre budúcnosť.
Autor: Peter Lengyel